Mal som 12–13 rokov a vôbec som netušil, že práve tu sa začína moja cesta k počítačom. Pri herných automatoch.
Je to už strašne dávno a veľa vecí mám v hlave len ako útržky. Pamätám si na legerdarneho Pac-Mana, alebo Asteroids. A potom hry, ktorých názvy som za tie roky úplne zabudol.
Spomenul som si aj na Lunar Lander. Na pristávanie na Mesiaci a hlavne na tú fantastickú páku, akú mali všetky poriadne kozmické lode vo filmoch. Reguloval som ňou ťah motora a snažil sa nerozbiť lunárny modul.
A potom Scramble. Hra kde som letel raketou zľava doprava. Strieľanie pred seba, bomby padajúce dole a nádrže s palivom, ktoré bolo treba trafiť.
Jedna hra mi však zostala v hlave veľmi zvláštnym spôsobom. Čierna obrazovka, jednoduchá vektorová grafika, pohľad zhora a dvaja hráči. S kamarátom Martinom sme pri nej nechali desiatky, možno stovky korún. Boli sme v nej dobry, naozaj borci. Ak si dobre pamätám, dokonca sme držali rekord.
A bola tam aj tá správna automatová súťaživosť. Niekedy možno až nevraživosť. 🙂 V tej malej maringotke sa vedelo, kto je dobrý a kto práve prekonal koho.
Po viac ako štyridsiatich rokoch som tú hru znovu našiel.
Rip Off.
Stačilo mi dnes pozrieť pár sekúnd videa a mal som zimomriavky. Zrazu to nebola nejaká prastará hra z roku 1980. Bola tam zase tá maringotka. Martin. Nahádzané koruny. A dvaja chalani, ktorí boli presvedčení, že sú v tej hre najlepší.
Až dnes mi došlo ešte niečo. Rip Off bol môj prvý multiplayer.
Je zvláštne, čo všetko človek zabudne a ešte zvláštnejšie, čo si mozog po viac ako štyridsiatich rokoch nechá niekde schované. A opäť som v spomienkach ten malý, útly a vychudnutý chalan, ktorý tú hru bezhranične miluje.
Ale potom prišlo leto 1986 …