December 1994. Guinnessov rekord sa skončil. Po 116 hodinách som zaspal pri Lemmings 3 a bolo po sláve. Ale jednu vec som si z Bratislavy priniesol. Doom II. Hra tak násilná, že bola zakázaná v niektorých krajinách. Hra, kde krv tečie potokom a Cyberdemon ti odtrhne prdel. A tak sa začalo ďalšie obdobie môjho počítačového šialenstva.

Brokovnice, démoni a iné radosti

Podľahol som „doomovkám“. Doom, Doom II, neskôr sa pridávali ďalšie kúsky. Heretic, Hexen, Duke Nukem 3D…

Každá z tých hier bola trochu iná, ale princíp zostával rovnaký. Nájsť cestu, prežiť a pokiaľ možno rozstrieľať všetko, čo sa pohne. Jednoducho rozpútať peklo, len aby som našiel kľúč k dverám do ďalšej úrovne. Ale bol tam jeden výnimočný hrdina - Duke Nukem. Krasavec, borec, macho. Na všetko mal hlášku a poriadnu dávku drzosti. Za všetky drzosti a zvrhlosti spomeniem jednu: raz si z mŕtvoly rozstrieľaného bossa spravil záchod. Bolo to tak cez čiaru :).

A potom prišiel Blood. Caleb, ďalší borec, macho a hlavne týpek, ktorý vstal z mŕtvych s nezabudnuteľnou hláškou:

„I live again!“

A keď sme pri tejto hláške… Teraz si predstavte, že podobné slová som už počul z úplne iného sveta. Zo sveta, v ktorom sa nestrieľalo z brokovníc, ale stavali sa pevnosti, ťažilo zlato a do boja vyrážali armády orkov.

Warcraft

Po Dune II prišla ďalšia real-time stratégia: Warcraft II! Ten ma doslova pohltil.
Orkovia, ľudia, rytieri, katapulty, mágovia… A samozrejme Death Knights. A jedna dôležitá vec - multiplayer.

U kamoša Johnnyho sme mali dva počítače prepojené koaxiálnym káblom. Sieťové karty s BNC konektormi, protokol IPX a mohlo sa začať.
Žiadny internet, len dva počítače, dvaja hráči a Warcraft II.
Stavali sme základne, zbierali suroviny, vytvárali armády a púšťali sa do bitiek. A keď sa niečo pokazilo, protivník nesedel niekde na druhom konci sveta. Sedel pár metrov od vás. To malo svoje čaro.

A dnes, keď si na to spomeniem… Zvuky hry stíšené, aby protihráč nevedel, čo sa deje. Ale keď sa objavil prvý Death Knight, otočil som hlasitosť naplno:

„I LIVE AGAIN!“

Veď nepriateľa bolo treba poriadne zastrašiť! :)

Boli to krásne časy. Dve hry, ktoré ma ovplyvnili na dlhé roky. Warcraft, ktorého svet ma neskôr pohltil na stovky hodín vo World of Warcraft. A Doom, ktorý otvoril dvere šialeným multiplayerovým orgiám v Quake.

Ale o tom nabudúce…