Vždy keď som v Bratislave, nejako sa motám neďaleko Pána Králička. Párkrát som sa tam zastavil na kávu a naposledy som neodolal ani balíčku domov. Kolumbia Huila, povedal som si, tým nič nepokazím.
Čo som si už neprečítal, bolo Cherry Co-Fermented.
Doma som kávu hodil do Aeropressu, ochutnal a tie čerešne mi skoro vyrazili poistky. 🙂 Boli tam jednoducho všade, až príliš.
Tak sa začalo experimentovanie.
Pri jednom recepte som dostal prakticky čerešňový kompót. Pri ďalšom sa zase ovocnosť spojila s nepríjemnou kyslosťou a horkosťou. Menil som mletie, teplotu a skúšal, kam až sa s touto kávou dá dostať.
Nakoniec to bolo presne opačne, než by som pri takejto výrazne ovocnej káve intuitívne čakal, jemnejšie mletie a vysoká teplota.
A zrazu si to sadlo. Čerešňa tam zostala, veď pred ňou sa pri tejto káve asi ani utiecť nedá 🙂. Objavila sa aj sladkosť a v pozadí jemná vanilka. Z čerešňového kompótu sa stala veľmi príjemná, sladká a stále poriadne výrazná káva.
Nie je nenápadná. Práve naopak. Ale keď som našiel recept, ktorý jej sedí, začala mi chutiť.