Na ubytovaní v Kluži som našiel kapsule. Bez krabičky, bez obalu, jednoducho len pár zelených kapsúl pri Nespresso mašine. Vedľa nich ležal cukor s logom La Capsuleria.

A tak sa začalo vyšetrovanie.

Prvá teória bola úplne logická: kapsuly a cukor patria k sebe. Farba kapsuly sedela približne na niektoré produkty La Capsuleria a chvíľu sme dokonca podozrievali bezkofeínový variant.

Potom som kapsulu otočil.

Na fólii bolo napísané Bellarom.

Starý dobrý Lidl. 🙂

Tým bola záhada vyriešená a cukor La Capsuleria bol očistený od všetkých obvinení.

Horšie to bolo s kávou samotnou.

Urobil som si espresso a už prvý dúšok veľa nádeje nedával. Káva bola horká, mdlá a na konci mala zvláštny kyslý dojazd, ktorý mi vôbec nesedel. Skúsil som ju zachrániť cukrom.

Jedným. Potom druhým. Nepomohlo.

Dva cukry už pritom nie sú dochucovanie kávy. To je resuscitácia.

Tak vidíte. Toto je daň za to, že pijem každú kávu, pretože som jednoducho zvedavý, ako chutí.

A ešte väčšia daň za to, že si ju najprv pripravím, ochutnám…

a až potom otočím kapsulu a pozriem sa na fóliu, čo som to vlastne pil. 🙂