Na túto kávu som narazil na popradskom festivale Vivat Italia. Je to podujatie, na ktoré sa vždy teším. Človek tam nájde kúsok Talianska – od vína a prosecca, cez syry, prosciutto a pizzu, až po kávu.
Úprimne, išiel som tam s jediným cieľom. Chcel som si kúpiť Halsbrat, jednu z mojich obľúbených talianskych pražiarní. Tento rok však nebola. A tak som začal hľadať niečo, čo by ma zaujalo. Nakoniec som siahol po Caffè Pompei Circe.
Prvé ochutnanie ma hneď prenieslo do Neapola. Je to ten typ kávy, ktorý je silný, výrazný a nebojí sa ukázať svoj charakter. V chuti som cítil vyšší podiel robusty. A práve tu narážam na svoju slabinu. Robusta vo mne často zanechá zvláštnu pachuť na jazyku, ktorú jednoducho nemám rád.
Takže prišla moja obľúbená časť – experimentovanie.
Skúsil som viac receptov, menil mletie, čas aj teplotu vody. Nakoniec som našiel kombináciu, ktorá mi sadla. Aeropress, nižšia teplota vody a krátka extrakcia. Zrazu sa tá nepríjemná chuť takmer úplne stratila a do popredia sa dostala príjemná, jemnejšia stránka kávy.
A keď som pridal trošku mlieka, zmenila sa na niečo, čo mi pripomínalo šálku dobrého kakaa. Krémová, hladká a veľmi príjemná na pitie.
Aj toto je dôvod, prečo ma svet kávy stále baví. Niekedy nie je problém v samotnej káve, ale v tom, že ešte len hľadáte správny spôsob, ako ju pripraviť. A keď ten recept konečne nájdete, zrazu objavíte úplne inú tvár tej istej kávy.