Mal som plán, zoznam miest, ktoré som chcel vidieť, a predstavu o tom, aké budú. Realita bola, našťastie, úplne iná.
Deň 1 – Cesta do Benátok
Na letisku vo Viedni sa skončila moja 38-dňová Cukrová výzva. Cieľ bol jednoduchý – obmedziť sladkosti a sladené nápoje. Nebolo to úplne bez zaváhania, ale som rád, že som to dotiahol až sem.
Po krátkom lete nás čakala cesta mestskou dopravou do Benátok. A práve tam prišiel prvý silný zážitok.
Takmer mi ukradli telefón
Mal som ho vo zadnom vrecku nohavíc. V poslednej chvíli som si všimol, že sa niečo deje, a podarilo sa mi ho vytrhnúť zlodejovi z ruky. Celé to trvalo možno sekundu.
Až večer mi došlo, aké to vlastne bolo tesné. Keby mi telefón naozaj ukradli, mali by sme veľký problém. Mal som v ňom karty na platenie, letenky a vlastne polovicu dovolenky.
Našťastie sa mu to nepodarilo a deň skončil pokojnou večerou v miestnej reštaurácii. Ako to býva s tradičným priateľským pánom, ktorý si rád pokecá. 🙂
Deň 2 – Murano a Burano
Ráno nás privítala búrka. Chceli sme vyraziť skoro, ale počasie rozhodlo inak.
Murano ma veľmi príjemne prekvapilo. Nielen históriou výroby skla, ale aj možnosťou vidieť prácu sklárov priamo v dielni. Dokonca je tam možnosť kúpiť si kurz, aby vás to naučili. Mať viac času, idem do toho.
Potom prišla moja prvá talianska pizza a presun na Burano.
Farebné domčeky boli nádherné. Aj keď som si ich veľmi neužil, pretože som už bol unavený, boleli ma nohy a k tomu prišla poriadna horúčava.
Deň 3 – História a sviatok Benátok
Dnes sme zamierili do židovského geta.
Práve tu vzniklo v roku 1516 prvé oficiálne židovské geto na svete. Bola to zaujímavá pripomienka toho, aká zložitá vie byť história. Nevedel som, že toto prvé getto na svete vzniklo tak skoro. Našťastie v 16.storočí to ešte nebolo také tragické ako počas fašizmu. Ochutnali sme aj miestne kóšer špeciality. Bolo to zvláštne, úplne iné ako to, na čo sme zvyknutí.
Počas dňa sme si začali všímať, že celé mesto akosi ožilo.
Až neskôr sme zistili, že Benátky oslavujú Festa del Redentore – Deň vykúpenia.
V rokoch 1575 – 1577 zasiahla Benátky ničivá morová epidémia, pri ktorej zomrela približne tretina obyvateľov mesta.
Keď mor ustúpil, benátsky senát spolu s dóžom splnili svoj sľub a postavili kostol Il Redentore. Odvtedy sa každý rok koná procesia, ďakovná omša a veľká ľudová oslava.
A práve tú sme mali možnosť zažiť.
Ľudia vytiahli stoly do ulíc, stretávali sa s rodinou, jedli, spievali a oslavovali. Večer celé mesto zakončil veľký ohňostroj.
Úprimne, práve tu sa naplno prejavila talianska mentalita. Všetci hluční, veselí a spokojní. Musím povedať, že to bol pre mňa zážitok.
Deň 4 – Pokoj, film a regata
Navštívili sme kostol San Giorgio Maggiore a vedľajšie bludisko.
Nebolo to bludisko, v ktorom sa človek stratí. Skôr miesto, kde sa na chvíľu zastaví. Mal som pocit, že presne to som potreboval.
Potom nasledoval kostol Il Redentore a provizórny most postavený kvôli sviatku. Celý sa hýbal podľa vĺn a chvíľami som mal pocit, že stojím na palube lode alebo som opitý. 🙂 Prešli sme sa tým istým mostom, ktorým deň predtým prechádzala procesia. Vošli sme aj do kostola, kde sa konala ďakovná omša.
Nechýbala ani malá filmová zastávka na námestí z filmu Indiana Jones a posledná krížová výprava. Samozrejme, že som tam nenašiel veľké X a vlastne to ani nebol ten kostol. Zato sme tam objavili výstavu o Leonardovi da Vincim.
Vrcholom dňa boli preteky gondol. Neboli to turistické gondoly, ale športové lode. Turistov tam bolo pomerne málo, ale miestni fandili všetkým. Tak, ako to vedia len Taliani, hlučne a úprimne.
Večer som ešte zašiel k moru. A uvedomil som si jednu zvláštnu vec, kedysi som more miloval. Dnes ma už neláka tak ako kedysi.
Deň 5 – Múzeá a oddych
Najskôr Museo Correr. Myslel som si, že máme vstup o 10:00, ale bol až o 10:45. Tak sme zašli do Hard Rock Cafe na kávu. Po prehliadke múzea som si dal výborný Messi Smash Burger. Bol to asi najlepší burger, aký som jedol.
Kým sa rodina vybrala kúpať, ja som dostal na starosť pranie. Teda…
prala práčka a ja som viac driemal a scrolloval Instagram. 🙂
Popoludní prišiel Dodžov palác, pohľad do fungovania Benátskej republiky, senátu, súdov aj väzenia.
Deň 6 – Najstaršia kaviareň v Európe
Žienky sa vybrali do Padovy a my chlapi sme zostali v Benátkach.
Oddych, KFC a zistenie, že fast foody mi už akosi prestávajú chutiť.
Potom sme si sadli na kávu do Caffè Florian. Pravdepodobne najstaršej dodnes fungujúcej kaviarne v Európe.
Ale o tom až nabudúce. V ďalšom blogu.
Deň 7 – Posledný deň
Navštívili sme krásne kníhkupectvo na vode, hľadali najužšiu uličku v Benátkach a namiesto nej objavili malú lokálnu reštauráciu s výbornou pizzou.
Potom ešte palác s točitým schodiskom, návrat na ubytovanie, oddych a večerné karty.
Nebolo potrebné naháňať ďalšie atrakcie. Stačilo si užiť posledné chvíle.
Záver
Keď sa dnes obzriem späť, uvedomujem si, že si z Benátok neodnášam len fotografie.
Odnášam si zážitky.
O telefóne, ktorý mi našťastie zostal.
O sklároch na Murane.
O sviatku Redentore, pokojnom bludisku pri San Giorgio Maggiore aj o najstaršej kaviarni v Európe.
Ale aj o boľavých nohách. O tom, ako sme sa stratili. Alebo o tom, ako bolo všade veľa turistov.
Proste také boli tie dni v Benátkach.