Tento blog po dlhom čase budem venovať Facebooku a mojím ranným fotkám.
Viete, že som odišiel z FB, pretože som nesúhlasil s ich podmienkami používania. A keď som odišiel dokonca sa mi uľavilo. Nemusel som nič riešiť, Hangout (chat na Googli) väčšinou mlčal. Bolo to také oslobodzujúce :).
Po istom čase som zistil, že to má aj tienisté stránky. Nebol som informovaný o mnohých novinkach mojích priateľov. S mnohými kamošmi som nemohol pokecať, keďže nie sú na inej socialnej sieti, iba na FB. Áno, sem tam, som im zavolal, ale povedzme si rovno, ide to do penazí.
Tak som rozhodol vrátiť, pretože nakoniec som si uvedomil, že všetci sú na FB a chybalo mi to. Prekvapilo ma, že ako mi to moc chýbalo a ešte viac ma prekvapilo, keď mi mnohí z vás písali, že som im chýbal. Bolo to príjemné .. a ďakujem zato. Keďže stále nesúhlasím s podmienkami používania a nechcel som FB nechat moje fotky, tak som to vyriešil tak, že som sem dával odkazy na Instagram.
Dnes o 5:54 ráno na benzínke v Novom Smokovci som si uvedomil zaujímavú vec. Prečo vlastne tak prudko lipnem na tých fotkách? Veď ich fotím pre ľudí, pre ich potešenie. A aj pre moje potešenie. Tak potom kde je problém? Odpoveď je jenoduchá a to je vlastníctvo, lipnutie na veciach a je jedno, či je to hmotné, ale duchovné. Môj pocit vlastnenia tých fotiek mi bol prednejší ako to prečo som ich vlastne robil.
Takže som sa rozhodol, že všetky fotky postupne nahadžem na FB a ostané socialne siete a môžete ich volne kopírovať a použivať ako sa vám zachce. A to platí aj pre FB. Mňa poteší, keď vás tie fotky pobavia, alebo potešia :).