Dnes trosku naviažem na náš podcast „Varená žaba„, pretože včera sa mi to stalo, bol som uvarený.
V podcaste som spomínal, že ako ma oblbovala telka, ale to som vlastne ešte nevedel o čo ide. Včera sa to stalo. Takmer celý deň telka, pri počítači som nebol mimo prácu, tak 5 dní. Tak si čumím do bedne a niečo som si uvedomil. Úplne žiadna myslienka, ale žiadna, moja kreativita preč. Vážne sa mi nič nechcelo. Mne sa ani nechcelo prestať pozerať telku, bol som ako zhypnotizovaný. Potom začal ten cirkus okolo Covidu a ja som sa úplne ponoril do toho bahna. Niečo vo mne chcelo ujsť, ale nešlo to.
Nakoniec som sa prekonal a ušiel som do inej izby. Chcel som si sadnúť za počítač a napísať tento blog. Chcel som upraviť fotky, chcel som čítať knihu. A nič, ja som bol absolútne znudený, proste uvarený.
Presne takto sa to robí, bezmyšlienkovite pozeráš stupídne programy, do toho reklama a si tam. Možno to na mňa takto pôsobí, lebo nie som zvyknutý, možno nie. Pointa je, ešte pár takých dní a moja kreativita, moje snaženie je v ťahu. Moje myslenie je v preč. Toto nesmiem dopustiť ..