Napíšem vám dnes o mojom pohľade na život a na „osud“.
Celý tento rok som hľadal prácu. Celý tento rok som sa snažil najviac ako som mohol. Prerobil som si životopis, behal som po pohovoroch v Košiciach, Bratislave. A nič s toho. Nakoniec som našiel prácu tu blízko, raz v SNV a raz v Poprade. Zdá sa, že som nesadol ani jednému šéfovi. Prečo? Cez toto všetko som pracoval na projektoch, „vyrábal“ som web stránky. Celkom pohodová práca a aj celkom ohodnotená.
Keď ma prepustili z Total Money, prepadol som zúfalstvu a vôbec som nevedel čo budem robiť ďalej. V tom stave, ako snaď každý človek, som sa pýtal Boha čo mám robiť. Možno som si to len uvedomil a možno mi naozaj pomohol Boh, ale uvedomil som si, kedy mi bolo najlepšie, kedy som zarábal najviac peňazí. Vtedy, keď som bol na voľnej nohe, keď makal sám na seba.
V momente, keď som prijal tento fakt, začali sa diať veci. Prišli mi projekty z miest z ktorých by som to nikdy nečakal. Ozvali sa ľudia, od ktorých som nečakal, že by potrebovali niečo také. Možno je to môj osud, možno nie, to ja neviem. Ale rozhodne vidím zmenu od kedy som prijal, že toto chcem a že toto je moja práca. Stačilo len PRIJAŤ tento jednoduchý fakt :).
Možno to je pre niektorých z vás moc, ale takto to cítim a vidím. Ak máte potrebu, kľudne mi napíšte váš názor :).