Po takom tom rannom chaose – ako to u nás býva – sme sa nakoniec dohodli, kam pôjdeme. Rozhodli sme sa pokračovať v prehliadke drevených kostolíkov. Tentoraz smer severovýchod – k Bardejovu.
Netušili sme, že počas jedného výletu zažijeme pokoj dreva, kávu bez acidity, nostalgické banány v čokoláde… a policajnú eskortu.

Výlet za drevom, pokojom a vierou


Kostol sv. Kozmu a Damiána – Lukov – Venécia
Hneď prvý kostolík nás uchvátil. Veľkolepo pôsobiaca stavba zasadená do malebného prostredia. Neďaleko sa nachádza maličký cintorín – celé miesto dýchalo pokojom a zvláštnou intimitou.

Chrám sv. Lukáša – Krivé
Tento kostolík pôsobil skromnejšie, ale veľmi živo. Už pri príchode bolo cítiť, že sa v ňom stále konajú bohoslužby. Nenútená duchovná atmosféra a upravené okolie mu dodávajú zvláštne čaro – nie ako muzeálny exponát, ale ako živé miesto viery.

Chrám sv. Michala Archaniela – Frička
Na konci malej dediny Frička sme objavili ďalší poklad. Chýbal tu cintorín, no nechýbala atmosféra. Ticho, drevo a jemný šuchot vetra v korunách stromov. Niekedy netreba veľa – stačí sa pozrieť a zhlboka nadýchnuť. Ja to proste ľúbim.

Zaujímavosť z cesty
Cestou späť sme prechádzali cez obec Petrov, kde žije početná rómska komunita. Všetko prebiehalo pokojne – asi aj preto, že sme šli hneď za policajnou hliadkou, takže sme mali eskortu. Akurát bez sirén .


Káva na záver – Grand Cafe, Bardejovské Kúpele


Po tichu drevených kostolíkov prišla chuť na niečo sladké a kofeínové. Bardejovské Kúpele boli nablízku, tak sme zamierili do Grand Cafe – menšej kaviarne, ktorú som už poznal podľa kávy, ktorú dodáva Grand Roastery.

Zaujímavosťou je, že podnik funguje bez obsluhy. Objednáva sa samoobslužne, čo by mi normálne asi vadilo – ale tu to prekvapivo pôsobilo prirodzene. Možno to bolo tým kúpeľným pokojom, možno práve tou fázou dňa, keď človek nechce byť rušený.

Ako sladkosť som si doprial banány v čokoláde. Úplná nostalgická bomba – niečo, čo som nemal ani nepamätám. Proste mňam.

Na kávu som si dal lungo z Indie, konkrétne India Plantation AA.
Chuť bola zemitá, bez acidity, a celkovo ma nenadchla. Chýbala jej iskra, ktorú by som od výberovej kávy čakal. A keďže filter ani batch tu v ponuke nebol, neostávalo veľa na výber.

Celý priestor pôsobil dosť turisticky – bolo jasné, že cieľovou skupinou sú skôr návštevníci kúpeľov než kávoví nadšenci. Ako krátka zastávka OK, ale nečakajte žiadne kávové objavy.


Záver


Po prechádzke v Kúpeľoch a rýchlom jedle po ceste domov som si uvedomil, že práve takéto výlety mám najradšej. Netreba veľa – len pár pekných miest, trocha pokoja, vôňa dreva a káva na záver. A keď aj tá káva nie je úplne top, stále to stojí za to.

Máte tip?

Máte aj vy svoj obľúbený drevený kostolík? Pošlite tip alebo ma označte na Instagrame s hashtagom #chogallcoffee. Možno sa tam raz vyberiem tiež.


Kde to nájdeš?



Ešte zopár fotiek z výletu